Tibor Gašpar a študenti

Autor: Miroslav Kocúr | 10.3.2017 o 14:38 | (upravené 10.3.2017 o 16:03) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  945x

Ak sa policajný prezident spýta novinárov či treba zmeniť ústavu, tak aby novinári mali vedúcu úlohu v spoločnosti, nerozumie ich funkcii. Ak sa študent pýta čo môže pre neho urobiť divadelník?

Čo majú tieto dve na pohľad nesúvisiace udalosti spoločné?
 

Dávajú celkový obraz ktorý je nelichotivý, ale zároveň dáva nádej do budúcnosti.


Vo svojich predchádzajúcich blogoch som sa venoval okrem iného aj špinavostiam ktoré sa v slovenskej politike dejú. Stále je prípustné kriminalizovanie ľudí ktorí sa v politike pohybujú. Pán Gašpar si je vedomý týchto nekalých praktík, tak ako ktokoľvek kto zaregistroval vyjadrenie Roberta Fica o drogách v SaS, alebo aspoň niekedy počul o kauze zavlečenia M. Kováča. Dokonca mám trochu pocit že nieje nadšený z toho byť figúrkou v politických hrách. O to viac by som od neho čakal nestrannú odpoveď o vyšetrovaní.

Dalo by sa síce povedať, že podľa Ústavy sú občania zdrojom moci v tejto repulike. To zahŕňa aj novinárov, ale vôbec tým nechcem potvrdzovať pointu o "diktatúre novinárov" ktorú pán Gašpar naznačil.

Že novinári sú do týchto hier zatiahnutí (vedome či nevedome)  síce nemusí byť ďaleko od pravdy, ale do týchto hier politici u nás zaťahujú všetkých bez výnimky. Novinári si tiež len robia svoju prácu. Bohužiaľ tiež musia reagovať aj na podnety ktoré sú výplodom politiky.

Pán policajný prezident má pravdu v tom, že novinári niesú právny experti, to niesom ani ja. Preto sa pýtajú jeho ako človeka pracujúceho v oblasti práva a ako najvyššieho dôstojníka policajného zboru. Pýtajú sa tak aj v mojom mene ako čitateľa a občana. A ja tú odpoveď chcem, ale nie tak preto aby som vnútorne urobil súd nad Bašternákom, ale preto aby som mal pocit že Policajný Zbor je inštitúcia ktorá koná nezávisle od výkonnej moci vlády. Pán Gašpar by tak urobil dobrú službu sebe a Policajnému zboru ako inštitúcii ak by pomáhal tomu, aby neboli pochybnosti o nezávislostií vyšetrovania.

Policajný prezident odpovedal "iba" v kontexte toho že miesto dôležitých otázok v riadení štátu sa politici predháňajú v očierňovaní ostatných. Či oprávnene, alebo neoprávnene rozhodne súdna moc nášho štátu.

====
 

A potom sa študent pýta čo urobili "oni" proti vzostupu extrémizmu a s odpoveďou nieje spokojný.

V prvom rade pýtať sa na divadelnom predstavení divadelníkov čo "oni" urobili proti vzostupu extrémizmu znamená, že dostanete odpoveď podľa kontextu. Naznačím kontext... Sedíte v divadle... diskutujete s pani dramaturgičkou... Nieste na meetingu politickej strany...

V mojom predchádzajúcom blogu som naznačil ako funguje politická propaganda. Nieje to o prezentovaní riešení, ale o navodzovaní pocitu že riešenia sú. Že sa v celkovej atmosfére nepochopenia v danej diskusii vynoril názor ktorý tvrdil že "ultrapravicové hnutia prezentujú riešenia", bohužiaľ potvrdzuje že táto propaganda funguje. Vďakabohu sa vysvetlilo že "riešenia" sú mladými ľudmi vnímané v negatívnom svetle. Že divadelníci nepochopili pohľad študentov ma po tom celom vlastne neprekvapilo.

Na tú otázku "čo sa urobilo proti extrémizmu", tak ako bola myslená viem dať odpoveď:

1. V rokoch 1989 až 2006 absolútne nič.
2. V roku 2006 bola rozpustená strana Slovenská Pospolitosť.
3. V rokoch 2007-2015 absolútne nič.
4. V roku 2016 sa konečne začali novelizovať zákony, ktoré rozoznávali len historické fašistické a neonacistické hnutia.

Ale kto sú "oni" v tomto kontexte? Vláda a parlament.

Divadelníci odpovedali iba v kontexte toho, že robia svoju prácu ako umelci. Nemajú výkonnú ani súdnu moc.

====

Ak študent chce riešenia otázok extrémizmu alebo rómskej otázky a naznačuje že majú tú moc, ale je na diskusii s divadelníkmi, tak je proste na zlej adrese. Je tragikomédiou dočítať sa ako to ani jedna strana v diskusii nepochopila a neupozornila na to.

Ak policajný prezident odmieta odpovedať na politicky citlivú kauzu novinárom z dôvodu "že by robili súdy", tak je tiež na zlej adrese a je tragikomédiou dočítať sa, že ani jedna strana to nepochopila.
 

Tým spoločným menovateľom je, že ľudia nepoznajú svoje miesto v demokratickej spoločnosti. Nie že demokracia nefunguje, alebo funguje len "naoko". Ľudia tápu a robia veci bez poznania motivácie, či už tých ostatných alebo často vlastných...
 

P.s. Chcel by som dať študentom jednu radu:
Uznávajte odbornosť, zásluhy a prácu, nie autoritu. Bude vás to motivovať vedieť niečo o ľuďoch zapojených do udalostí okolo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

AUTO

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič.


Už ste čítali?