Je zaujímavé sledovať ako mnoho ľudí operuje s termínmy ako "fašista", "extrémista" alebo "radikálny", a následne celú debatu stopne prvý človek čo spochybní definície daných termínov. Taktika je jasná - vyvolať diskusiu o nepodstatných a dávno definovaných pojmoch. Ale pre účely blogu si ich jednoducho definujme:
Fašizmus je veľmi zjednodušene forma vlády ktorá kvôli efektivite fungovania štátu obetuje mnohé práva, a vytvorí hierarchický (stavovský) spoločenský rebríček.
Extrémista v politickom význame slova je človek čo sa uchyľuje k radikálnym riešeniam, bez ohľadu na dlhodobé následky, bez ohľadu na práva garantované zákonmi.
Radikál je človek ktorý v za ideje ktoré obhajuje neváha vziať zbraň do ruky, nielen bez ohľadu na práva, ale aj životy.
Demokratický systém vo svojom základe garantuje rovnaké práva všetkým občanom ktorý v štáte žijú. Stojí na pilieroch občanmi volených zástupcoch výkonnej moci (vláda), zákonodarnej moci (parlament)
a súdnej moci.
1. Korupcia a nesplniteľný sľub jej potrestania
Politici si v našej krajine urobili taký folklór sľubovať vyšetrenie káuz svojich predchodcov. I keď je faktom že korupcia alebo neodborné hospodárenie s peniazmi občanov treba potrestať. Malo by byť zásadou že politik takéto veci nesľubuje ale polícia, prokuratúra a súd konajú nezávisle.
Podobné sľuby niesú novinka. Strany sľubovali potrestanie aj pred voľbami v roku 1998 keď padol mečiarizmus. Mnoho súdov narazilo na problém amnestií. Smer sľuboval prepustenie každého ministra ktorý pri výkone svojej práce pochybí. V kauze predaja emisií keď šlo o ministra SNS sa tak stalo, v prípade ministerky Tomanovej už nie. A Mečiarove amnestie zatiaľ platia...
V čom sa podľa časti voličského spektra má líšiť Kotleba a iné "neštandardné strany" od "štandardných strán"?
Radikálne riešenia
Takzvané "zbavovanie sa parazitov" alebo "alternatívne využívanie kandelábrov" má asi implikovať, že sa zavedie trest smrti. Mám silné pochybnosti že by Slovenská Republika mala momentálne zákonné možnosti na jeho zavedenie a to kvôli medzinárodným dohovorom o ľudských právach i Ústave.
Ako som spomínal, v minulosti bolo v móde vyhrážať sa väzením predchádzajúcej vláde, ale vôbec sa tak neudialo. V čom by sa mala politika "neštandardných strán" líšiť od "štandardných"? V praxi len v tom, že zatiaľ sľubujú okrem väzenia aj zabíjanie. V prvom rade pochybujem, že svoje slovo dodržia a v druhom rade boli by to práve "neštandardné strany" ktoré by nás vrátili pred rok 1989.
V tomto ohľade sú "neštandardné strany" formou politického extrémizmu.
Poukazovanie na korupciu sa stalo nie témou pre súdy, ale témou politikov, ktorí z princípu fungovania demokracie môžu maximálne iniciovať vyšetrovanie, ale na jeho priebeh a výsledky nemajú mať dosah. Či sa k moci dostane Dzurinda, Fico, Beblavý alebo nebodaj Kotleba, treba byť k úprimný a povedať že odhaľovanie korupcie je maximum čo môžu urobiť. Jej riešenie je v rukách súdov.
V mnoho prípadoch nemožno uprieť dobrý úmysel bojovať s korupciou, v niektorých prípadoch sa dá dokázať úmysel očierniť politického oponenta. Z pohľadu obyčajného človeka je rozhodne ťažké rozlíšiť motiváciu takejto politiky s výnimkou získavania voličov. Extrémny nádych takejto politike dávajú prehnané sľuby o tvrdých trestoch. V modernej Európe totiž korupcia nieje hrdelný zločin.
Rozdiel medzi štandardným a extrémnym je z tejto perspektívy tenší než by sa mohlo zdať...
2. Umlčovanie opozície za "iný názor"
Predseda parlamentu, Andrej Danko dal extrémistickým politikom v parlamente voľný lístok na kritizovanie našich zákonov v ten moment keď k nim "pribalil" Igora Matoviča kvôli nemiestnemu prirovnaniu opozície k väzňom v koncentráku. Niežeby extrémistické strany v parlamente verili že nejaký koncentrák niekedy existoval, ale to im nebráni používať obranu že sú umlčovaní len za "iný názor".
"Iný názor" však v mnoho prípadoch znamená prezentovanie nepodložených subjektívnych názorov ako fakty. Často také ktoré nerešpektujú rovnosť všetkých ľudí pred zákonmi. A tak som sa dozvedel že dlho platný zákon o popieraní Holokaustu je len "nástrojom na umlčanie opozície" za odhaľovanie korupcie. Prečo teda nieje diskriminovaný aj poslanec Beblavý?
Ak niekto príde s tvrdením že Andrej Danko je citujem "zástanca islamu a ortodoxný sionista v jednej osobe", tak neviem či takéhoto človeka naozaj treba trestať. Som názoru že život ho už vytrestal sám. Takýto ľudia naopak potrebujú našu lásku a starostlivosť, aby čímskôr vyzdraveli a získali aspoň základný prehľad o politke. "Islamistický sionisti" patria totiž do ríše rozprávok, spolu s trpaslíkmi, elfmi, jednorožcami a židoboľševikmi.
Už raz však niekto na mňa skúsil vytiahnuť paragraf 423 za údajné potláčanie práv veriacich. Polícia ani prokuratúra ale nekonštatovali žiadne porušenie zákona. Metalová hudba je totiž kultúrnym prejavom bez politických cieľov a nikto z fanúšikov sa nesnaží o akékoľvek obmedzenie práva vykonávať vieru. To je v praxi iný názor.
Problém je že poslanec Mazurek aj poslanec Mizík takýto priamo prezentovali že Islam treba zakázať na základe paragrafu 423. Aj keby nebol Islam náboženstvom, ale filozofiou stále by sa jednalo o formu presvedčenia. "Fakty" ktoré prezentovali boli často jasné a umyselné klamstvá.
Aký je teda rozdiel medzi názorom pánov poslancov a ostatných ľudí?
a) Ži a nechaj žiť
Napriek tomu, že ja osobne nesúhlasím s žiadnym svetovým náboženstvom, nepodníkám žiadne kroky na obmedzenie jeho praktikovania. Je faktom že kultúrne prejavy ktoré sa páčia môjmu vkusu môžu vyvolať obrannú reakciu veriacich, ale to je tak celé. Majú na to právo.
b) Litera zákona a duch zákona
Paragrafy 423 a 428 majú podľa princípu rovnosti ľudí pred zákonmi chrániť občanov pred formami diskriminácie. Pokus o ich aplikovanie ako nástroj diskriminácie tu už v minulosti bol, avšak keďže to ide proti duchu zákona, je nesprávne ho takto aplikovať.
V našej spoločnosti nemáme žiadnych "radikálnych neomarxistov". Dokonca aj radikálne neofašistické hnutia sa radšej umiernili pretože im to dáva väčšie možnosti pôsobiť proti systému pokusmi o ovplyvňovanie politiky.
3. Aj tak ste všetci fašisti, pretože nás obmedzujete
Veľmi často počúvam tento názor a musím nesúhlasiť. My vám nedovoľujeme obmedzovať iných a to je ten zásadný rozdiel medzi nami. Ktosí mi dokonca poslal nasledujúcu citáciu:
"Fašisti budúcnosti o sebe budú tvrdiť že sú antifašisti."
Winston Churchill
Vyzerá to ako zaujímavý apel od veľkej autority bojovníkov proti fašizmu, ktorý by nebodaj mal vyvolať pocit previnenia. Má to háčik že daný citát som sám nevedel nikde dohľadať tak som sa popýtal na stránke:
http://www.winstonchurchill.org
Výsledok? Citát je falošný. Zdá sa že Churchill tento citát nikdy nepovedal. Keď som hľadal tak tento citát som s najstaršími dátumami našiel len na srbských konšpiračných weboch, avšak na žiadnom britskom webe ktoré sa venuje osobe Sira Winstona Churchilla.
Preto by som vás čitateľov tohoto blogu chcel požiadať o nalsedovné.
a) Overujte informácie
Nerozlišujte či sa jedná o jasné lži alebo hoaxy, skúste dohľadať zdroj.
b) Diskutujte a konfrontujte
Majte pripravené fakty a konfrontujte ich s názorom.
c) Nenechajte sa zastrašiť
Bez ohľadu na to akou autoritou sa váš oponent oháňa, nemajte strach ho označiť za klamára.
d) Sloboda slova spojená so zodpovednosťou
Dajte oponentovi pocítiť že ak nevie svoj názor doložiť faktami, bude za hlupáka. Je dôležité dať najavo že názor založený na lži nemá žiadnu hodnotu. To je cesta proti populizmu. Dbajte na to aby vaše informácie boli správne a overiteľné.
Ďakujem.
