Musím sa pozastaviť nad rozhodnutím predstaviteľov bratislavského Starého mesta, ale hlavne nad komentármi, ktoré k téme zazneli...
"Neboli sme volení turistami ani návštevníkmi, musíme chrániť záujem Starého Mesta. Ak niekto tvrdí, že Staré Mesto patrí celej Bratislave, celému Slovensku, nech sa potom celé Slovensko podieľa na jeho údržbe."
Starosta Radoslav Števčík
Rád by som pánovi starostovi pripomenul, že je bežnou praxou zastupovať názory všetkých obyvateľov jeho volebného obvodu, nielen jeho voličov. Byť zvolený do funkcie znamená slúžiť všetkým, vrátane návštevníkov. A nemal by o sebe ale hovoriť v množnom čísle.
Je nesporným faktom, že turisti ho nevolili, ale som presvedčený že sú obyvatelia Starého mesta, ktorí sa venujú podpore turizmu - či už predajom suvenírov, alebo službami, ale aj takí ktorí majú z turizmu v Bratislave nepriamy príjem na prenájme nehnuteľností.
Pokiaľ ste náhodou majiteľom nehnuteľnosti v Starom meste tak na jednej strane vám závidím polohu, na strane druhej keďže často ide o historické stavby nezávidím náklady na údržbu. Pokiaľ prenajímate priestory v budove pre podnik s otváracími hodinami do skorého rána, môžete byť rád o to viac. Nájmy za meter štvorcový sú v tejto časti mesta drahé. Správne slovo je ASTRONOMICKÉ.
Ako by som sa ako majteľ podniku v Starom Meste zachoval ja?
Predpokladajme že nariadenie by vošlo do platnosti. Dispozíciu priestorov by som nezmenil, ale zatvoril by som o 22:00. Vzal by som obrat za mesiac November 2015 a porovnal ho s nadchádzajúcim novembrom 2016. Rozdiel v obrate by som predložil majiteľovi budovy v ktorej si prenajímam priestory. Následne by som žiadal percentuálne zníženie nájomného o rovnakú hodnotu ako poklesol obrat. Argument by bol jednoduchý - mestské nariadenie znížilo lukrativitu priestorov pre podnikanie, ale za to zvýšil lukrativitu pre bývanie. Takže za svoje ticho by pravdepodobne občania draho zaplatili.
Ktosi poznamenal že to ako sa schválenie VZN zastavilo je boľševická nedemokratická vec. Ak by nariadenie prešlo tak by nastúpil tvrdý kapitalizmus. Ničmenej musím pánovi starostovi kvitovať že vie kde končia jeho právomoci. O tom skutoční boľševici totiž nemajú potuchy.
Prípadné problémy s hlukom vnútri budov sú v kompetencii a riešení nájomcov a prenajímateľov. Na ulici v kompetencii mestskej polície. Mestské nariadenie by v tomto ohľade vstupovalo do vzťahov medzi maiteľmi a podnikateľmi v Starom Meste. Že občania žiadajú nápravu na mestskom zastupiteľstve znamená že situácia je zlá, ale aj to že ľudia hľadajú nápravu u nesprávnej inštitúcie.
Je len v záujme občanov Starého Mesta aby centrum nestratilo na atraktivite pre turistov, ktorých tu nikto nechce ale hlavne na nich nezáleží lebo nevolili starostu. Je naprosto jasné že žiaden turista ani návštevník Starého Mesta sa nepodieľa na údržbe pretože pri návšteve neminie ani halier na službách z ktorých sa platí nájomné a dane. A práve preto sa všetci obyvatelia Starého Mesta sťažujú na to mŕtvolné ticho ktoré turisti a návštevníci spôsobujú svojou neprítomnosťou.
Je faktom že hluk obťažuje obyvateľov. Je dôležité rozlišovať čo je jeho pôvodcom, a či adresa na ktorej bývam prestala vyhovovať predstave tichej ulice pred viac než dvomi desaťročiami. Ono Centrum mesta - hlavne Staré Mesto je ním už niekoľko storočí a to sa s pojmom pokojná štvrť predsa nikdy nespájalo.
Nalejme si čistého vína... než bude desať...
Na problém sa treba dívať z trochu širšieho hľadiska než je len hluk. Problematiku vie vyriešiť dohoda medzi obyvateľmi, majiteľmi a prevádzkármi priestorov a je nutné riešiť každý prípad individuálne. Prečo by do týchto vzťahov mal vstupovať zákon a samospráva? Treba sa pýtať prečo je vymožiteľnosť práva tak mizerná.
Vítam rozhodnutie pána starostu nepodpísať návrh VZN. Na strane druhej pokiaľ je pán starosta presvedčený, že podobné nariadenie treba vítať lebo chráni záujmy obyvateľov Starého Mesta, musím vyjadriť názor že vyhnanie návštevníkov a turistov po 22:00 nie je záujme obyvateľov.
Uznávam jednu dôležitú vec. Obyvatelia v tomto spore ťahajú za kratší koniec. Je však bežnou praxou že rôzne stavebné nedostatky znášajú či už občania, ale aj prevádzkári. Skoro nikdy nie majitelia budov. Tí často začnú problém riešiť až keď niekomu padne kus omietky na hlavu a nie nemyslím to obrazne.
