reklama

Diskutovať či trestať?

Ako presvedčím niekoho kto popiera históriu? Môžem skúsiť nasledovné, ale neviem či to bude mať účinok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Históriu som mal vždy rád a rád sa o nej rozprávam s ľuďmi ktorý majú podobný koníček. Lenže dá sa niečo také označiť za diskusiu? Ťažko povedať, pretože diskutovať o udalostiach ktoré sa stali sa z určitých uhlov dá, ale z určitých nie. Nieje totiž možné poprieť niečo čo sa dokázateľne stalo, respektíve môžete to skúsiť, za cenu vlastnej dôveryhodnosti. O tom že Holokaust je historickým faktom a nie rozprávkou hovorí najviac naša vlastná história z tohoto obdobia.


Wansee
Dvadsiateho januára 1942 sa vo Wansee konala konferencia vysokých nacistických pohlavárov s cielom nájsť "Konečné riešenie" židovskej otázky. Konferencii z poverenia Hitlera predsedal SS-Obergruppenführer Reinhard Heydrich, šéf Ríšskej bezpečnosti, zastupujúci protektor Čiech a Moravy, Na tejto konferencii sa rozhodlo, že židia na okupovaných a spojeneckých územiach registrovaní, deportovaní a že vykonanie "Konečného riešenia" bude plne v správe SS. Tiež sa určilo kto zo zmiešaných manželstiev je podľa zákona považovaný za žida a kto za árijca. Samotný priebeh a obsah konferencie zaznamenali samotní účastníci, napríklad Adolf Eichmann, alebo Martin Luther - podtajomník Ministerstva zahraničia Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bratislava
V roku 1940 dorazil do Bratislavy kapitán SS Dieter Wisliceny, ako poradca pre riešenie židovskej otázky na Slovensku. Wisliceny bol podriadený Adolfa Eichmanna a úzko spolupracoval s predsedom slovenskej vlády Vojtechom Tukom na vytvorení Židovského kódexu (oficiálne nariadenie 198/1941 o právnom postavení židov). Tento dokument efektivne pripravil občanov Slovenska židovského pôvodu o ich práva.

Slovenskí predstavitelia neskôr prejavili iniciatívu keď Nemecká ríša potrebovala pracovnú silu, ponúkli židov. Napriek tomuto sa však vyjadrili že považujú za nekresťanské rozdeliť rodiny. Nemecká strana zareagovala, že nevidia v tom problém ak slovenská vláda uhradí náklady s tým spojené. To činilo 500 ríšskych mariek za každého deportovaného a v marci 1942 sa začalo s deportáciami. Jozef Tiso o deportáciách vedel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenská rada ministrov však v októbri 1942 deportácie zastavila. Dôvody prečo sa tak stalo sa rozchádzajú. Deportácie boli znova obnovené až po okupácii Slovenska Nemeckom.

Po vojne SS-Hauptsturmführer Dieter Wisliceny svedčil v procesoch s vojnovými zločincami v Norimbergu. Podľa jeho slov mu v apríli 1942 Eichmann oznámil, že pod pojmom "Konečné riešenie" treba chápať fyzické vyhladenie židovskej rasy. Neskôr bol vydaný do Československa. Svedčil v procese proti členom vlády Slovenského štátu, neskôr bol sám súdený za svoj podiel na deportáciách. K činom z ktorých bol obvinený sa na súde priznal a 4. mája 1948 bol v Bratislave popravený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdroje:


- Katarína Hradská: Prípad Dieter Wisliceny: Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku, Bratislava: Academic Electronic Press, 1999
- Kolektív autorov, SS v Akcii, Dokumenty o zločinech SS, Naše vojsko, Praha 1960


Fakty ako základ, diskusia ako doplnok

Nemyslím, že udalosti o ktorých v stručnosti píšem vyššie by mali byť obsahom diskusie. Jedná sa totiž o historicky doložené fakty a zaznamenané svedectvá.

Je ale vyjadrenie v zmysle "v škole ma učili klamstvá o 6 miliónoch mydlách z židov" vôbec hodné diskusie? Pochybujem že by si náš školský systém zaslúžil tak tvrdú kritiku - teda že by sa na školách učili klamstvá, i keď v príbehu deportácií židov zo Slovenska bolo pre mňa zvláštne sa o osobe Dietera Wislicenyho dozvedieť až prostredníctvom môjho záujmu o históriu a nie prostredníctvom školy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som ochotný diskutovať či napríklad Alexander Mach naozaj nevedel, čo sa deje v koncentračných táboroch.

Alexander Mach v jednom zo svojich listov uvádza, že v marci 1943 obdržal dopis od biskupa Vojtaššáka v ktorom sa písalo, že všetci židia ktorí boli deportovaní už nežijú. Podľa vlastných slov Mach oznámil Imrichovi Karvašovi, že "už ani jeden vlak". Tiež tvrdil, že v tej dobe nemali dôveryhodné informácie o vyhladzovacích táboroch.*

*Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica slovenská, 2009

Dá sa súhlasiť s argumentom, že ak hodláte vyvraždiť milióny ľudí tak je lepšie ak vaši komplici nevedia celú pravdu - mohli by mať výčitky svedomia. Tomu napríklad nasvedčuje dohoda na 500 ríšskych mariek za deportovaného.

Je možné takémuto svedectvu veriť? Neviem o tom že by svedkovia ktorých Mach spomínal v tomto zmysle vypovedali - a to je presne niečo o čom by som sa rád dozvedel viac. Samozrejme to nezapadá do Machovho profilu silne pro-nemeckého a anti-semitského politika. Mach však neskôr tvrdil že chcel Slovensko bez židov, ale nie za cenu vraždy.

Ak by sa Holokaust nestal, ťažko by sa vysvetľovali Machove slová, ale aj mnohé fakty. Kam zmizlo 60 000 židovských obyvateľov Slovenska, načo sa v Nemecku masovo vyrábal Cyklón B, a prečo mal Eichmann absolútnu prioritu nad vlakovou dopravou v celom okupovanom území? Dostatočne to môže vysvetliť len to že sa postupovalo presne podľa protokolov z Wansee, tiež by sa ťažko vysvetľovali stanoviská mnohých historických postáv.
 

Avšak ak niekto verí tomu, že v Nemeckej ríši a Slovenskom štáte bolo dobre privilegovaným skupinám obyvateľstva, zámerne odmieta temnú stránku týchto režimov. Nemyslím, že je možné v takom prípade rozumne diskutovať. Názory na udalosti je správne budovať na základe faktov, nie na základe pocitov. V roku 1944 už nikto nepochyboval o existencii vyhladzovacích táborov a proti deportáciám sa začali stavať aj niektorí spojenci Nemecka, prečo o tom niekto pochybuje dnes?
 

Neznalosť ako obhajoba zámernej ignorácie

Nebolo by to prvý krát čo by som sa stretol s názorom, že popieranie Holokaustu alebo adorácia diktátorských režimov je údajne len prejavom neznalosti histórie, udalostí alebo súvislostí. S týmto tvrdením nemôžem súhlasiť. Občas stretnete človeka čo začne vetou "bolo to inak" a podá vám svoj názor. Názory síce nie sú fakty, ale to nezabraňuje ľudom sa na základe názorov združovať a myšlienky živiť kolektívne.

Na tomto princípe pracujú skoro všetky ľudské spoločenstvá, od fanklubov cez náboženské združenia, politické strany alebo extrémistické skupiny. Ľudia majú tendenciu združovať sa na základe spoločných záujmov alebo názorov. Zásadným rozdielom medzi rôznymi skupinami, ale býva ako sa stavajú k faktom. Riadiť sa faktami pri budovaní názorov sa dá považovať za správny spôsob uvažovania - rôzne tvrdenia je potom možné podložiť, avšak pri budovaní názorov môže byť ťažké oprostiť sa od emócií ktoré sú iracionálne,

Fakt že sa mi páči death-metalová hudba je subjektívny a pre mňa dostatočný - nemusím ho dokazovať. Na jeho základe ale nemôžem tvrdiť že sa páči všetkým, pretože sú to dve nesúvisiace veci. Podobne nemôžem tvrdiť, že ak má nejaká krajina hospodársky blahobyt, že sa v nej žije slobodne.

Než som sa rozhodol zverejniť úvodnú časť článku preštudoval som si historické publikácie a hľadal som odkazy a doklady, ktoré by udalosti doložili. Niečo čo je možné dohľadať a overiť, pretože tak sa správne pracuje s objektívnymi faktami. Aj v tento okamih sa obávam, že tá časť textu môže obsahovať chybu. Bolo by správne povedať "mám rád čierne uniformy s elektrikárskymi výložkami a preto sa Holokaust nestal"?

Samozrejme nie, avšak sú ľudia čo tak uvažujú.

Po voľbách mnoho politikov zaujalo pozíciu "nevidím zlo, nepočujem zlo". Izolácia možno zabráni aby sa nepodloženým názorom dostalo významu, avšak faktom je že práve izolácia a uzavretosť spôsobujú, že názory nie sú konfrontované s faktami. Novinári a historici sa sporia koho je to vina, avšak neuvedomujú si že názory o ktorých hovorím vznikli nezávisle na historických dôkazoch alebo reportérskej činnosti. Práve naopak, dôsledne sa od nich dištancujú. Extrémizmus nezaujíma história ani fakty, zaujíma ho hlavne základná myšlienka okolo ktorej vznikol.

Neznalosť je riešiteľná diskusiou, ale zámerná ignorácia?

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.Budem snažiť hľadať kapely ktoré sa pohybujú v našich undergroundových vodách, o neznámych ale aj slávnych kapelách ktoré ostávajú "za oponou" bežnej slovenskej mediálnej politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu